Na obranu vedy

Autor: David Dutko | 12.12.2012 o 18:15 | (upravené 13.12.2012 o 5:49) Karma článku: 6,37 | Prečítané:  563x

Čím ďalej, tým častejšie narážam na názory a články obraňujúce návrat k ľudskej prirodzenosti. Obhajujú návrat k intuícii ako spôsobu poznania, odmietajúc rovnako vieru a vedu ako niečo neprirodzené, ako nástroj propagandy a ovládania, či už hovoria o farmaceutických korporáciách alebo cirkvi. Aj keď v prípade viery by som ťažko mohol silnejšie súhlasiť, myslím si, že väčšina takýchto autorov nemá správnu predstavu o vedeckej metóde a spôsobe, akým sa veda robí. Preto ich argumenty proti vede zlyhávajú. (Ad Krkavec: Viera)

Moja esej je reakciou na tento blog.

Veda funguje a dáva nám stále presnejší pohľad na realitu vďaka tomu, že prispôsobuje teórie realite - priam karteziánska definícia pravdy. Naopak, viera, či v tomto prípade intuícia, je popretím pozorovania, aby si každý mohol zachovať svoje predsudky, aby som parafrázoval Tima Minchina. Veda je preto inherentne nadradená viere alebo intuícii a autor by potreboval zopár lekcii epistemológie.

Začal by som zopár čisto faktickými kritikami. Áno, ateizmus v jeho silnej verzii je rovnaká viera ako tá náboženská, ale len preto, lebo formálne sa neexistencia boha, tak ako neexistencia čohokoľvek iného, nedá dokázať. Preto je dôkazné bremeno, ktoré často veriaci kladú na neveriacich, priveľké. Je rozumné neveriť, ale nie tvrdiť, že boh neexistuje ako pozitívny fakt. Tak, ako nie je dôvod veriť v existenciu jednorožcov mimo detských kníh alebo Russelovho čajníka obiehajúceho okolo Saturnu mimo rôznych filozofických leporel, tak nie je rozumné veriť v existenciu niečoho takého obskúrneho a zle definovaného ako boh.

Veda funguje práve opačne ako autor tvrdí. Podľa vedy pravdu tvorí každý jeden z nás, pretože v princípe každý môže zopakovať experiment, ktorý potvrdzuje alebo vyvracia hypotézu. Veda preto nie je principiálne diktátom autority ako náboženská viera, diktátom väčšiny ako politika alebo diktátom primitívnych pudov a nepremyslených pocitov ako intuícia. Áno, všetko je zneužiteľné, ale tento hlavný, inkluzívny aspekt zostáva, a preto je veda oveľa menej zneužiteľná ako naša intuitívna "prirodzenosť" alebo vyslovene exkluzívna náboženská dogma, ktorú tvrdí niekoľko - doslovne - vyvolených.

Ako nástroj na hľadanie pravdy je veda lepšia než intuícia. Prečo? Lebo sa snaží veci a ich podstatu vysvetliť, nie len slepo pozorovať okolie alebo dokonca iba seba. Zlé vysvetlenia sú odmietnuté v prospech lepších, lebo nesúhlasia s realitou. Zatiaľ vždy bola veda silou vpred v poznaní - postupovala bližšie a bližšie k pravde práve procesom mýlenia sa a hľadania lepších odpovedí. Autorove myslenie v tomto prípade smrdí antropozofiou a podobnými popperovsky nefalzifikovateľnými teóriami ako marxizmom alebo psychoanalýzou. Prečo sú práve falzifikovateľné predpovede také dôležité? Pretože ich absencia znamená, že teória sa snaží vysvetliť všetko a nie je spôsob, ako zistiť, či je pravdivá alebo nie. Práve táto základná, ale pomerne nová doktrína vedeckej metódy robí vedu lepšou než iné cesty k poznaniu.

Autor obhajuje intuíciu ako nástroj poznania. Preto musím dokázať, že veda sa mýli menej než vrodená intuícia. Čo je to intuícia? Krátka analýza odhalí, že je to niečo, čo vzniklo ako reakcia na naše evolučné potreby, teda prežiť alebo, presnejšie, šíriť gény, ktoré ovládajú naše správanie. Pokiaľ nám zjavuje intuícia pravdu, nie je to účel, ale náhoda, pretože naša schopnosť intuície, "vhľadu" do vecí, sa nevyvinula ako nástroj poznania, ale nástroj prežitia. Pokiaľ bolo niečo užitočné na prežitie v praveku, alebo jednoducho strašne dávno, kedy prebehla väčšina našej genetickej evolúcie a teda formovania vrodených schopností ako práve intuície, naša intuícia to bude obsahovať (btw falzifikovateľná teória). Napríklad, zvykneme preceňovať výšky a podceňovať vzdialenosti, zvykneme byť xenofóbni a nepomerne skeptickí k novým veciam, zvykneme dokonca považovať predmety za pevné, napriek tomu, že sú z veľkej väčšiny tvorené prázdnym priestorom. Toto je intuícia, ktorá nám dáva nástroje na chápanie  nie konceptov, ale maximálne tak konárov stromov, keď nás zdola dobieha varan, lev, ľadový medveď, Cthulhu alebo iná objektívne existujúca vec.

Ďalšou nevýhodou intuície, ktorá sa vyvinula na podporu prežitia tak nejako sama, oproti vede, ktorá bola navrhnutá priamo na hľadanie pravdy, je, že intuícia je neaktuálna. To, že považujeme každého človeka za nášho blížneho ("thy neighbour") je pozostatkom toho, že kedysi sme sa vyvíjali v rámci malých skupiniek, priam tlúp, kde naša príbuznosť s každým, koho v živote stretneme, platila. Z tohto plynie naša preferencia ľudí podobých nám, rasizmus a šovinizmus. Podobne vyplýva ale aj vrodený altruizmus alebo morálne cítenie; jediný spôsob, ako odlíšiť tieto dve kategórie, je zamyslieť sa a nespoliehať sa na intuíciu. Nie dnes, keď vieme, že sme sa vyvinuli z rôznych primátov a oslabili sme tak náš pocit nadradenosti nad inými zvieratami a náš pocit, že môžeme prírode vládnuť. Nie dnes, keď lietame lietadlami a napriek tomu máme pocit, že nie je možné, aby to kovové hovädo vzlietlo. Toto je intuícia - neaktuálna, nepresná a zaostalá v porovnaní s vedou a vedeckým uvažovaním.

Na druhej strane je veda, vďaka ktorej máme medicínu, poznanie nášho vlastného pôvodu a dokonca sme sa - s veľkou pravdepodobnosťou - dostali na mesiac. Veda, vedecká metóda, ktorá funguje ako postupnosť pozorovania fenoménov, formovania hypotéz, vyvodenia overiteľných predpovedí, podrobenia týchto predpovedí experimentu a následného potvrdenia alebo vyvrátenia hypotézy, je najlepším spôsobom hľadania pravdy, pretože si vie priznať, keď sa mýli. To nie je chyba. Naopak, je to najlepšia vlastnosť vedy. Zatiaľ čo iné prístupy k hľadaniu pravdy sa čľapkajú vo vlažných jazierkach neistoty, veda sa asymptoticky približuje pravde. Veda je presne tá podľa autora "neistá viera", ktorá nám ako ľudstvu predĺžila priemerný život na dvojnásobok, ktorá nám dovolila uvedomiť si našu nedôležitosť vo svete a zároveň jeho krásu, ktorá nám ukazuje o toľko viac z reálneho sveta ako intuícia.

Veda neberie svetu krásu, naopak, pridáva mu ju. O čo krajší je pohľad na hmloviny a galaxie, od ktorých k nám svetlo cestovalo milióny rokov, než pohľad na primitívnu chatrč a ženu rodiacu v bolestiach desiate dieťa? Je to veda, ktorá priamo cez zmenu nášho postoja k ľudskosti a nepriamo cez industriálnu revolúciu spôsobila, že práve ženy nevnímame len ako kuchynské doplnky, že nepovažujeme iné rasy za podradné a priori, len preto, lebo sú iné, a že žijeme o toľko dlhšie. Nie je krása práve v možnosti pochopiť štruktúru DNA miesto zarytého presvedčenia o vlastnej nevedomosti? Nie je ešte lepšie, keď práve tieto vedomosti vieme použiť napríklad na prevenciu rakoviny? Veda vyhráva nielen na principiálnej, ale aj na utilitaristickej úrovni.

Intuícia je nemenná, priam privarená k mozgu. Veda sa mení, a to je jej najlepšia vlastnosť. Dala nám toľko vecí, ktoré nám intuícia sama odopierala. Ako tumor na mozgu nám zabraňovala poznať skutočnú podstatu sveta, od inak ako vedecky nepochopiteľných elementárnych častíc bez analógie v makrosvete cez Bernoulliho princíp a lacné cestovanie (Ryanair ftw) až po iné galaxie, ktoré nám prezrádzajú niečo o tej našej. Preto si treba zvoliť vedu, a nie zastaralú, škaredú, špinavú intuíciu ako cestu k poznaniu.

Nepodporte môj článok. Reverzná psychológia. Dvojitá reverzná psychológia? Nie, trojitá. Au, príliš meta. Toto nejde pochopiť intuitívne, na rekurziu treba intelektom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?